Prečo trhy kolíšu

Zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo vlastne akciové trhy kolíšu? Prečo jeden deň klesajú, a inokedy zas stúpajú. Prečo sú obdobia, keď idú len jedným smerom a potom zas iné, keď v rámci jedného dňa má človek pocit, že potrebuje užiť Kinedryl?

Ak čítaš trhové správy, tak určite poznáš niečo takéto (reálne správy z Denníka N):

• 2. februára: „Americké akcie sa dnes prevažne posilňovali. Ťažili z nádejí na blížiaci sa koniec zvyšovania úrokových sadzieb v Spojených štátoch.“
• 3. februára: „Americké akcie v závere týždňa klesli. Reagovali na prekvapivo pozitívnu štatistiku z trhu práce ktorá vzbudila obavy že uvoľní americkej centrálnej banke ruky na väčšie sprísňovanie menovej politiky.“

V uvedených príkladoch sú kľúčové dve slová: „nádej“ a „obavy“. Dáta opakovane a dlhodobo potvrdzujú, že v dlhodobom horizonte sú ceny akcií veľmi silno previazané na schopnosť podkladových spoločností generovať zisk. Napriek tomu však „investori“ pozorne sledujú denné udalosti a na základe nich robia investičné rozhodnutia, ktoré krátkodobo hýbu trhom. Napríklad také zvyšovanie úrokových sadzieb. Áno, výška úrokov ovplyvňuje biznisy, v niektorých prípadoch dokonca významne, cez cenu dlhového financovania. Ale z dlhodobého hľadiska je v podstate skoro jedno, či úroky budú o 0.5% vyššie alebo nižšie a či také budú o pol roka či rok dlhšie alebo kratšie. V tomto prípade ide skôr o to, že investori hľadajú potvrdenie, že kríza je už za nami a prichádzajú dobré časy. Lebo investori sú v podstate optimisti, ktorí chcú, aby boli časy dobré. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy sú preč, oslavujú nakupovaním. Ale sú tiež bojazliví optimisti, lebo nechcú prísť o peniaze. A tak každú, aj najmenšiu správu, ktorá môže indikovať, že zlé časy tu ešte nejaký čas ostanú, odmenia predávaním.